Predstavte si človeka, ktorý vidí svet len čiernobielo. Človeka, ktorého nálady prudko kolíšu medzi eufóriou a depresiou kvôli cyklotýmii. Ktorého osobnosť sa nikdy plne nevyvinula, zostala uväznená v detskom čierno-bielom vnímaní. Tento muž potrebuje kontrolovať všetko okolo seba. A tých, ktorí s ním nesúhlasia, nevidí ako ľudí, ale ako nepriateľov, ktorých treba zničiť. Bez výčitiek. Bez súcitu. Bez pochybností o vlastnej pravde.
Zverili by ste takémuto človeku rozhodovanie o vašich základných právach? Dovolili by ste, aby učil vaše deti? Tento človek dnes reálne existuje a disponuje obrovskou mocou. Jeho vplyv denno-denne preukazatelne spôsobuje hlboké traumy miliónom detí a dospelých. Ľudia označení jeho organizáciou boli mučení a niektorí zomreli vo väzení. Svet, v ktorom takíto ľudia a ich organizácie pôsobia v tieni, skrytí pred verejnou kontrolou, nie je bezpečný pre nikoho. Dnes vám ukážeme, ako sa tento systém vybudoval a ako naďalej funguje.
Nielen fungovanie, ale aj samotná existencia organizácií ako je RACIRS a FECRIS vyvoláva veľa otázok. Pokiaľ tieto organizácie nefungujú s absolútnou transparentnosťou, jasnými metodikami práce a povinnosťou podložiť svoje tvrdenia dôkazmi, vykonávajú iba akúsi „mimosúdnu spravodlivosť“, ktorá v demokratických štátoch nemá žiadne miesto. Pretože v demokratických krajinách máme na riešenie trestných činov políciu a trestné zákony.