Tebe... ❤️🔥
Keď som bola malá, držala som sa Ťa pevne za ruku,
tešiac sa z každého rána, kvapiek rosy, kvetiny z rozpuku.
Nechápala som zhon z okolitého sveta,
hrala sa na lúke, len som milovala, ako každé dieťa.
Rástla som, strácajúc ten pocit,
túžby a želania mali ma v moci.
Nechápala som, kde si sa podel? Kde Ťa hľadať mám?
Vo všetkom prázdnota, ilúzia, klam.
Pamätám si na tie noci, ktoré nemali konca kraja,
plakala som, reptala, vzdialená od Raja.
Nevedela som, prečo mi unikáš,
veď predsa vraveli, keď poprosím, všetko mi dáš.
Pýtala som sa: „Prečo nie som šťastná?“
Mala som pocit, že hviezda vo mne zhasla.
Tak veľmi som chcela ten oheň zapáliť,
vedela som, že bez Lásky Tvojej nemôžem žiť.
Chodila som za Tebou, so zoznamom želaní.
Dobrý muž, deti, kariéra, peniaze, možno to ma zachráni.
A navráti ten pocit skutočného života...
Barličky vonkajšie – vnútorná pustota.
Nikdy nezabudnem na bezsennú noc,
Dušu som precítila, volala o pomoc.
Za pár dní prišla odpoveď, na otázku, ktorú som hľadala,
našla som knihy, a v nich ten pocit, ktorý poznala som odmala.
Precítila som, Bože, že hovoríš len jazykom Lásky,
tam niet miesto pre bolesť, strach, pre všetky masky.
Pomaly som začala poznávať kto som, prečo som sa narodila?
Nezáleží na tom, čo bolo, čo bude, teraz je dôležitá chvíľa.
Keď padám, zdvihneš ma na nohy a dávaš síl ísť pevnejším krokom,
Viem, kadiaľ ísť, poslal si Prorokov.
Dnes sa očistila Pravda, ktorú priniesli na svet,
je len čierne a biele, sivej viac niet.
Vďaka Tebe zmizol pocit samoty,
cítiš Svet nekonečný, tú súčasť Jednoty.
Ďakujem za pomoc, ktorá sa leje z nekonečného prameňa,
Len vďaka Láske a vernosti nastáva premena.
Zavri oči, poznáš ten pocit, pritúľ sa k Duši tak silno, ako len vieš,
Poďakuj úprimne Milovanému, že Domov vrátiť sa smieš.