Rodina – to je celé ľudstvo! V procese každodennej práce na sebe na základe poznatkov z kníh Anastasie Novych, relácií na kanále ALLATRA TV s účasťou Igora Michajloviča Danilova, vznikla u Timofeja potreba usvedčiť svoje vedomie, nemilosrdne odhaliť jeho tajnú prácu v sebe samom, bez ohľadu na jeho odpor.
Timofej si všimol, ako vedomie prekrúca intuitívne Znalosti, ktoré mal už v detstve. Ako jeho úprimná snaha, byť v rodine dobrým príkladom pre svoje deti, pomôcť im stať sa skutočnými ľuďmi, vedomie zmenilo na snahu o dominanciu nad nimi, prejavovaním negatívnych emócií agresie a nenávisti kvôli úplne bezvýznamným maličkostiam. Alebo upadá do druhého extrému, do eufórie pri myšlienkach na to, aký je rodinne založený človek a skvelý otec rodiny. Timofej pochopil, že sa tak deje len preto, lebo sa v takých chvíľach identifikuje s vedomím a prijíma jeho rozkazy ako inštrukcie k vykonaniu činu, čím zrádza svoju skutočnú podstatu, svoju Duchovnú podstatu.
Pochopil, že v každom kolektíve sa vedomie snaží ukázať dobrým, duchovným a skvelým. Na vlastnej skúsenosti Timofej pochopil, že len čo si človek spomenie že on je Osobnosť, že je v ňom Láska, že to je to jediné Skutočné v ňom, len čo si uvedomí svoju zodpovednosť za svoje reakcie, môže urobiť vedomú Voľbu a otočiť sa na stranu Lásky. Potom aj druhých ľudí vníma inak, chápe príčiny ich správania a učí sa reagovať nie tak, ako mu diktuje vedomie, ale vníma svojich blízkych už ako pomocníkov na ceste Duchovného rozvoja. Vtedy namiesto agresie vzniká Vďačnosť a pochopenie, že všetci ľudia sú si navzájom blízki a že rodina – to je celé ľudstvo.
Relácia VEDOMIE A OSOBNOSŤ. OD VOPRED MŔTVEHO K VEČNE ŽIVÉMU
Relácia SLOBODA OD DIKTATÚRY ZVERA VNÚTRI TEBA
Email: [email protected]
______________
Timofey (Petrohrad): Dobrý deň, priatelia! Volám sa Timofey. A dnes mám naliehavú potrebu odhaliť svoje vedomie a urobiť to verejne. Pravdepodobne, taká potreba vznikla preto, že už ma nebaví zakaždým stúpať na tie isté hrable vedomia. Budem hovoriť o rodinných vzťahoch, o vzťahoch s deťmi.
Celkovo rodina a deti vždy boli a sú pre mňa veľmi dôležitou súčasťou môjho života. Pamätám si v detstve, keď som bol dieťa, tínedžer, premýšľal som o tom, aká bude moja rodina. O tom, aká má vlastne byť ideálna rodina? Vždy som chcel urobiť svoje deti najšťastnejšími ľuďmi, aby mali pochopenie rodičov, starostlivosť, lásku, aby to všetko dostali. Pomôcť im a vychovať z nich skutočných ľudí, Človeka s veľkým písmenom „Č“. Bol to akýsi vnútorný impulz, vnútorné intuitívne poznanie. No potom to všetko bolo v určitom okamihu prekrútené vedomím.
Takže, aké rozbočky vedomia pozorujem v súčasnosti v sebe. Po prvé, strháva ma agresivita. Nie vždy je zreteľne prejavená, ale aj napriek tomu je to agresia, nenávisť vo vzťahu k vlastným deťom. Znie to hrozne, ale je to skutočne tak. Vznikne emocionálny výbuch, pričom spúšťacím tlačítkom je zvyčajne nejaká bezvýznamná drobnosť, na ktorú si neskôr ani nespomenieš. No v okamihu útoku vedomia sa celý svet zúži do tejto drobnosti, do nejakého vymysleného dôvodu a dochádza k výbuchu. A čo sa deje? Nastáva to, že sa stotožním s vedomím. Veď odkiaľ sa berie zlosť, nenávisť k deťom? Prečo sa mi to deje? Prečo mám chuť nakričať na deti? Prečo ich chcem fyzicky potrestať? Potrestať, teda nejako sa vyvýšiť nad svojím dieťaťom, ukázať, že som silnejší a viem čo je správne. Toto všetko sú prejavy vedomia. Veď ono chce dominovať. Ono chce každému ukazovať, aký má byť, ako správne konať, kto, ako a čo musí robiť. A ja mu niekedy verím, to znamená, že zrádzam Boha a verím diablovi. Ťažko sa o tom hovorí, práve teraz sa vedomie snaží zastaviť, ustrnúť, nedovoliť rozpovedať to, o čom je potrebné hovoriť.
Napriek všetkému viem, že som človek, že som Osobnosť a vo mne je Láska. A ja chcem násobiť túto Lásku. Cítim, že to je úplne reálne, že je to to najreálnejšie v mojom živote. A samozrejme, ohromná vďaka Bohu a Duchovnému svetu za knihy, za relácie, za tie Znalosti, ktoré mi ako Osobnosti dávajú možnosť urobiť svoju voľbu - urobiť správnu voľbu. Otočiť sa smerom k Svetlu, smerom k Láske a roztvoriť zovretú päsť. Všetky odpovede nám boli dané.
V rôznych situáciách s deťmi, som si tiež všimol, že mi vedomie vykresľuje, akoby ma deti špeciálne čímsi provokovali, zámerne ma vyvádzali z rovnováhy. Keď si spomínam na vlastné detstvo, tak chápem, že to v skutočnosti nie je vždy tak. My všetci sme ako deti jednoducho žili, jednoducho niečo robili, ešte sme málo chápali trojrozmerný svet a akési sociálne vzťahy. Jednoducho sme získavali skúsenosti: čosi sme robili a pozerali, ako reagujú dospelí ľudia, a získavali sme skúsenosti. Tak je to aj teraz, keď sa niečo deje, keď moje deti robia niečo také, čo moje vedomie pokladá za hrozné, alebo neprijateľné – to sa len učia, jednoducho získavajú skúsenosti. A ako reagovať na tieto situácie – to už je moja voľba a moja zodpovednosť. Ako reagovať na to a aké šablóny správania ukazovať mojim deťom a aký príklad tým dávať, pretože moje reakcie budú vnímať a možno si z nich vezmú príklad. A bude veľmi nesprávne, ak im ukážem nedôstojný príklad správania, správania, ktoré je nedôstojné človeka.
Ešte som si všimol takú vlastnosť svojho vedomia… No, ako všimol? Manželka mi napovedala. Najskôr som tomu nechcel veriť, no potom som pochopil, že je to naozaj tak. Keď som v spoločnosti s priateľmi, moje vedomie sa začne snažiť, akože ja som taký dobrý, taký super. No a v rodinnom kruhu mi začína agresívnejšie podsúvať, navrhovať urážanie, všelijaké negatívne šablóny správania. Teda, nielen negatívne, stáva sa, že podsúva aj stavy eufórie ako napríklad „ja som taký perfektný otec rodiny a všetci ma preto musia milovať a vážiť si ma“. Dospel som k záveru, že moja rodina, deti, rodičia, manželka – sú mojimi skvelými pomocníkmi na duchovnej ceste a som im veľmi vďačný za pomoc pri odhaľovaní, aký v skutočnosti som. Obrovská vďaka za trpezlivosť! Tiež chcem vyjadriť svoju veľkú vďačnosť všetkým priateľom, všetkým podobne zmýšľajúcim ľuďom z Medzinárodného spoločenského hnutia «АLLATRA», všetkým ľuďom, ktorým nie je ľahostajné čo sa deje na planéte a celkovo vo svete. Sme spolu a sme jedna rodina!
Teraz chápem, čo znamená ten pocit z detstva, ten vnútorný impulz byť rodinou. Byť s Bohom. Byť v Láske. To sa netýka len nejakej malej skupinky ľudí, ktorí sa nachádzajú okolo mňa každý deň. Ale je to celé ľudstvo. Celá planéta – to je jedna veľká rodina. A keď sa my všetci naučíme spolunažívať priateľsky v našej veľkej rodine, tak samozrejme budeme mať budúcnosť
Ďakujem všetkým priateľom, každému kto sa delí vlastnými uvedomeniami a pochopeniami! Je to veľmi cenné. Je to veľmi dôležité. Inšpiruje to! Pomáha to ísť dopredu. A samozrejme, veľká vďačnosť patrí Bohu. To je náš hlavný pomocník na ceste i vďaka za jeho Lásku, ktorú nám dáva. Poďme jeden druhého milovať.